Rozhovor: Robiť kariérové poradenstvo v deviatom ročníku je neskoro 

Niektorí už od detstva vedia, čím by sa chceli stať, iní sa k svojmu povolaniu dostanú náhodou a ďalší vôbec netušia, čo by chceli v skutočnosti robiť. V rozhodovaní sa o budúcom povolaní hrajú veľkú úlohu dostupné možnosti či motivácia. Úlohou kariérového poradenstva v našich komunitných centrách je viesť deti a mládež na ceste za sebapoznaním a postupným budovaním svojej budúcej kariéry. S Lukášom Andrejčákom, ktorý do novembra viedol kariérové poradenstvo v komunitnom centre v Petrovanoch a v súčasnosti pôsobí ako metodik, sme sa rozprávali o tom, či je kariérové poradenstvo dôležité pre všetky deti a prečo s ním začínajú už u žiakov a žiačok 7. ročníka základnej školy. 

Ako často organizujete kariérové poradenstvo v Petrovanoch a pre koho je určené? 

Kariérové poradenstvo mávame raz až dvakrát do týždňa a stretávame sa v rámci skupinky. V lete cez prázdniny to fungovalo veľmi pekne. Tým, že deti nemali školu, mohli sme sa stretávať aj dvakrát do týždňa. Poradenstvo robíme už so žiakmi a žiačkami 7. ročníka a venujeme sa aj starším žiakom a žiačkam, napríklad 18- až 19-ročným.  

Ide o pomerne širokú vekovú skupinu detí, s ktorými pracujete. Prečo je to tak?  

Dôvod je ten, že robiť kariérové poradenstvo v 9. ročníku je už neskoro. V takom štádiu je už neskoro na napravenie prospechu, pretože v 9. ročníku už deti nedokážu zmeniť svoje známky za minulé roky. To môže limitovať možnosti ďalšieho štúdia. Potom deti častokrát študujú ďalej to, čo ich nebaví. Napríklad keď chce byť niekto, povedzme, automechanikom alebo zdravotnou sestrou, potrebuje nejaký prospech, ktorý už v 9. ročníku nedokáže nijako napraviť alebo zlepšiť. Zrazu sa potom tieto deti ocitnú na odboroch, ktoré ich nebavia.  

Spomínal si, že sa stretávate v rámci skupín. Sú tieto skupiny rozdelené napríklad podľa veku?  

Na začiatku tieto skupinky boli rozdelené na mladšie a staršie deti, ale keďže na naše stretnutia nie je povinná účasť, chodili rôzne a miešali sa. Bolo to náročné deliť ich na základe veku, takže v súčasnosti môže prísť ktokoľvek. Tým, že je skupina rôznorodejšia čo sa veku týka, tak sa vedia navzájom inšpirovať. Napríklad máme stredoškoláka, ktorý začal chodiť na strednú školu a mladšie deti to vidia. Ďalší chlapec sa veľmi chcel dostať na strednú školu, v súčasnosti popri duálnom vzdelávaní zarába peniaze – počas školského roka si napríklad dokázal našetriť na vodičský preukaz, čo je veľmi inšpiratívne predovšetkým pre chlapcov. Práve tí majú tohto stredoškoláka za svoj veľký vzor. 

Čomu sa primárne venujete v rámci kariérového poradenstva?  

Venujeme sa predovšetkým neformálnym vedomostiam a zručnostiam. To sú oblasti, ktoré deťom a mladým ľuďom otvoria dvere na trh práce a k celkovému uplatneniu sa. Učíme ich, akým spôsobom osloviť ľudí, ako sa pripraviť na stretnutia a podobne. Mať tieto neformálne vedomosti je veľmi dôležité. Keď ale vidíme, že majú problém skôr vo formálnom vzdelaní, snažíme sa deti zapojiť do viac komplexných aktivít, akou je napríklad doučovanie. Už čoskoro budeme mať mentorku, ktorá sa deťom bude venovať v rámci individuálneho doučovania, ale tiež ich bude sprevádzať na životnej dráhe pri rôznych udalostiach.  

Čo si možno predstaviť pod neformálnym vzdelaním?  

Ide o akési nepísané pravidlá spoločnosti a strednej vrstvy. Chodievame napríklad do Prešova na rôzne podujatia, kde vidia, ako rôzne veci fungujú a zažívajú niečo nové, čo v bežnom, rutinnom živote ešte nespoznali. Sú to napríklad veci, ako si niečo objednať v kaviarni alebo si niečo kúpiť. Keď nastupujú na strednú školu, práve toto sú najväčšie bariéry. Majú napríklad strach z cestovania a oslovovania ľudí, keď sa potrebujú niečo opýtať. Práve na toto sa v Petrovanoch zameriavame.  

Častokrát sú naše stretnutia aj o tom, že sa rozprávame o ich dni v škole alebo o veciach, ktoré ich trápia. Hľadáme tak prieniky s ich budúcou kariérou a profesijným smerovaním. O takýchto záležitostiach sa ale bavíme skôr na individuálnych stretnutiach, pretože tam sa deti neobávajú možného posmechu od rovesníkov.  

Ako konkrétne deti a mladých ľudí vediete na ceste za poznaním, čomu by sa chceli v budúcnosti venovať? 

Kladieme im napríklad otázku, čo pre to, čo chcú dosiahnuť, vedia urobiť už dnes. Povedzme, že ich bavia auta – my sa ich pýtame, čo konkrétne ich na autách baví, aby sa zamysleli a objavili v sebe niečo, čo si možno doposiaľ neuvedomovali. Snažíme sa tiež odkryť ich motiváciu. Je pre nás tiež dôležité, aby sa deti zapájali do aktivít a následne sa dozvedeli nové veci o sebe samých, ale aj o trhu práce, povolaniach či dostupných školách.  

Problém s výberom strednej školy majú aj deti z majoritnej spoločnosti, nielen z vylúčených komunít.

Ako konkrétne prebiehajú vaše stretnutia?  

Stretnutie začíname väčšinou tým, že si povieme, čo sa nám stalo v daný deň, respektíve za posledné obdobie, za posledný týždeň. Väčšinou ide o príhody zo školy, skôr také neformálne búranie ľadov. Následne buď pokračujeme v tom, čo sme robili na minulom stretnutí, alebo začíname s novou aktivitou. Bavíme sa napríklad o povolaniach v kontexte vzdelania, aké výhody z nich vyplývajú, prípadne na akej pozícii môžeme koľko zarobiť. Učíme ich argumentovať svoje názory. Niekedy skutočne stačí len usmerňovať diskusiu a deti sa bavia samy. Inokedy len sedíme a rozprávame sa napríklad o tom, ako sa mali v škole či aké počítačové hry hrajú.  

Ako kariérové poradenstvo vnímajú učitelia a učiteľky na Základnej škole v Petrovanoch?  

Myslím si, že to vnímajú veľmi pozitívne. Škola je našim partnerom. Za tie roky sme si dokázali vybudovať vzájomné porozumenie. Škola deťom ponúka skôr formálne vzdelanie a my zase to neformálne. Spoločne tak poskytujeme deťom komplexnejší pohľad na vzdelanie a učíme ich, že nie všetko spočíva len na získaných vedomostiach, ale aj na zručnostiach, napríklad schopnosti opýtať sa, keď niečo neviem.  

Som rád, že postup detí nehodnotíme iba na stupnici od 1 do 5, pretože pokrok častokrát známka nezohľadňuje. Východiskový bod každého dieťaťa je totiž iný – dieťaťu z lepších pomerov stačí urobiť menej na to, aby bolo tam, kde dieťa z horších pomerov. Nedokážem si predstaviť, že by sme nemali takýto kontakt so školou, pretože naše práce sú v podstate preplnené nádoby. Keď do jednej prilievame veľa, druhá sa vyprázdni a naopak, ak jednu prelejeme, vytečú obe, a to nie je našim cieľom.  

Stalo sa ti niekedy, že za tebou niekto prišiel a povedal, že vďaka kariérovému poradenstvu sa zlepšil napríklad v matematike, lebo ju bude potrebovať v rámci ďalšieho štúdia? 

V rámci projektu Spolu múdrejší sme tu mali tri fantastické doučovateľky, ktoré sa deťom venovali na individuálnej úrovni. Vtedy sa deťom viditeľne zlepšili známky. Rodičia aj deti povedali, že sa im vďaka individuálnemu doučovaniu zlepšil prospech, deti mali tendenciu menej sa vyhovárať a chodiť poza školu. Tým, že majú lepšie výsledky, chodia do školy radšej, pretože sa potom tak často nestretávajú s negatívnou a deštruktívnou kritikou.  

Naopak, pochvala ich vie ďalej motivovať a inšpirovať, chcú chodiť do školy a pracovať na sebe. Neboja sa potom premýšľať o vzdialenejšej budúcnosti, ktorá je častokrát nejasná, ale tým, že majú samy zo seba dobrý pocit, nemajú strach o tom uvažovať. Nemajú odpor uvažovať o tom, čomu sa budú venovať po skončení základnej školy. 

Ako je to napríklad s dospelými?  

Kariérové poradenstvo je pre všetkých, aj dospelých ľudí, ktorí chcú napríklad zmeniť prácu, lebo ich tá doterajšia nebaví. V rámci sedenia zisťujeme, prečo ich práca nebaví a čo by ich naopak bavilo. Stretnutia s dospelými obvykle prebiehajú individuálne, pretože sú prepojené aj na pracovné poradenstvo. Kariérové poradenstvo je viac zamerané na smerovanie, hľadanie svojich záujmov a toho, čo človeka baví, kým pracovné poradenstvo je zase viac o mapovaní skúseností a dostupných zdrojov, ktorými daná osoba disponuje. Pýtame sa napríklad na ciele či doterajšiu prax. Dospelí už obvykle majú nejaké finančné záväzky, živia svoju rodinu alebo seba samých a potrebujú byť finančne zabezpečení. 

Vedel by si sa s nami podeliť o nejaký príklad toho, ako kariérové poradenstvo zmenilo život mladého človeka? 

Mali sme tu chlapca, ktorý sa v siedmom ročníku základnej školy rozhodol, že odíde a začne robiť ťažké kopačské práce. Rýchlo si ale uvedomil, že je lepšie dokončiť si vzdelanie, ako robiť ťažkú fyzickú prácu načierno. Stretnutia s nami počas leta prispeli k tomu, že sa rozhodol nastúpiť na strednú odbornú školu gastra a služieb. Učí sa tam veľa praktických zručností a keď doštuduje, bude z neho pomocný kuchár alebo pomocná sila v kuchyni.  

Myslíš, že kariérové poradenstvo by malo byť súčasťou všetkých škôl? 

Myslím si, že toto je veľmi dôležitá otázka. Vôbec sa pritom netýka etnicity. Problém s výberom strednej školy majú aj deti z majoritnej spoločnosti, nielen z vylúčených komunít. Aj deti mimo vylúčených komunít zo strednej vrstvy sa môžu stretávať s tým, že kvôli zamestnaniu na ne rodičia nemajú veľa času.  

Na druhej strane, nie všetky deti z vylúčených komunít nevedia, čím sa chcú stať. Predstavovať si teda, že kariérové poradenstvo je len pre deti z marginalizovaných komunít, je stigmatizujúce. Kariérové poradenstvo je veľmi užitočné, pretože poskytuje priestor na získanie zručností a vedomostí, na ktoré v rámci školského vyučovania nie je priestor. Týka sa to napríklad rozvoja komunikačných zručností či osobnostného rozvoja – naučiť sa kriticky premýšľať o svojich vlastných potrebách a motiváciách.  

Na kariérové poradenstvo k nám môže prísť ktokoľvek a nemusí sa ani predstavovať, keďže sme nízkoprahové centrum. Každý si v centre nájde to, čo ho baví, alebo človeka, za ktorým môže prísť a porozprávať sa s ním. 

Projekt LDI03023 „Rozvojom zručností a kariérového poradenstva k sociálnej inklúzii“ je podporený z Nórskych fondov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.